Vodný disperzný systém
Vodný disperzný systém, často používaný na analýzu vzťahu medzi štruktúrou povrchovo aktívnej látky a dispergovateľnosťou. Ako hydrofóbna pevná častica môže adsorbovať hydrofóbnu skupinu povrchovo aktívnej látky a v prípade aniónovej povrchovo aktívnej látky bude hydrofilná skupina smerujúca von odpudzovaná rovnakým nábojom. Je zrejmé, že adsorpčná účinnosť povrchovo aktívnych látok sa zvyšuje so zvyšujúcou sa dĺžkou hydrofóbnej skupiny, takže dlhý uhlíkový reťazec je lepšie dispergovaný ako krátky uhlíkový reťazec.
Ak je hydrofilnosť povrchovo aktívnej látky zvýšená, má tendenciu zvyšovať svoju rozpustnosť vo vode, čo znižuje adsorpciu na povrchu častíc. Tento účinok je ešte väčší, ak je sila medzi povrchovo aktívnou látkou a časticami slabá. Ako je príprava vodného disperzného systému farbiva, silné hydrofóbne farbivo s vysokou sulfonáciou lignosulfonátového dispergačného činidla, môže vytvoriť dobrú tepelnú stabilitu disperzného systému; a hydrofilné farbivo s rovnakým dispergačným činidlom, tepelná stabilita je slabá, ale s nižším stupňom sulfonácie lignosulfonátu ako dispergačného činidla, ale dá sa získať s dobrou tepelnou stabilitou disperzného systému. Dôvodom je, že dispergačné činidlo s vysokým stupňom sulfonácie je veľmi rozpustné pri vysokej teplote, a preto sa ľahko oddelí od povrchu hydrofilného farbiva, kde je účinok slabý, čím sa znižuje dispergovateľnosť.
Ak sú samotné dispergované častice elektricky nabité a použijú sa povrchovo aktívne látky s opačným nábojom, môže dôjsť k flokulácii skôr, ako sú náboje častíc neutralizované. Až potom, čo sa druhá vrstva povrchovo aktívnej látky adsorbuje na neutralizované častice, môže byť dobre dispergovaná.
Ak sa použije povrchovo aktívna látka s rovnakým nábojom, je pre častice ťažké adsorbovať povrchovo aktívnu látku a opäť len pri vysokých koncentráciách je dostatočná adsorpcia na stabilizáciu disperzie. V praxi používané iónové dispergačné činidlá často obsahujú viaceré iónové skupiny a sú distribuované v celej molekule povrchovo aktívnej látky, zatiaľ čo hydrofóbne skupiny obsahujú nenasýtené uhľovodíkové reťazce s polárnymi skupinami, ako sú aromatické kruhy alebo éterové väzby.
